Kalifornská zlatá horúčka v polovici 19. stor. priniesla množstvo osadníkov a zlatokopov do novo vznikajúcich miest, ako San Francisco alebo Fresno. Tieto novo vznikajúce pulzujúce mestá spotrebovávali veľké množstvá dreva z dôvodu bujarej výstavby. Bohužiaľ nové mestá častokrát celé postavené len z dreva trpeli na časté požiare, ktoré boli schopné opakovane zničiť celé štvrte. To vyvolávalo tlak na neustáli prísun nového stavebného materiálu, ktorý bol použitý na opravy alebo pokračujúci stavebný boom.
Na pobreží bolo drevo získavané zo sekvojí vždyzelených, ktoré boli ťažené už španielmi od 18. storočia, naopak vo vyššie položených miestach to boli relatívne dostupné borovicové lesy.
Prvé pokusy o výrub sekvojovcov
Sekvojovce, ktoré rastúce v pohorí Sierra Nevada boli istú dobu mimo záujmu ťažiarov a špekulantov, nakoľko poloha vo vyšších nadmorských výškach od 900 m. n. m ich chránila od priamej hrozby výrubu. Okrem toho tieto stromy boli málo známe, nakoľko boli objavené len nedávno, a to v roku 1833, (viac o objavení týchto stromov: Sekvoje a história). Prvý historický výrub sa síce uskutočnil prakticky niekoľko mesiacov od objavenia, pričom za obeť padol sekvojovec s názvom Discovery tree v auguste 1853.-min.png)
Foto: Rytina Discovery Tree
O výrub samotného stromu sa posnažila partia 5 mužov, ktorí začali navŕtavať kmeň stromu po celom obvode, až kým po 23 dňoch výrubových prác padol k zemi. Jedná sa o miesto, ktoré je dnes zaradené v území Yosemite National Park. Išlo však o veľmi sporadickú činnosť, ktorá nedokázala nijako ohroziť populáciu týchto stromov. Ťaženie obrovských stromov pred vybudovaním železnice a rozšírením parného stroja bolo sporadické a veľakrát sa tiež hľadal spôsob, ako vôbec tieto stromy efektívne spíliť. Objavujú sa aj také postupy, kedy istý drevorubač Snediker prišiel na spôsob zotínania týchto veľkých stromov takým spôsobom, že namiesto toho, aby sa pustili do sekania a rúbania kmeňa, sústredili sa na jeho podzemnú časť. Rýľom, krompáčmi a lopatami sa podkopávali pod strom a sekerami a pílami ničili jeho korene.
Súmrak nad mamutími sekvojami
Od roku 1872 veci začínajú naberať rýchly spád, nakoľko sa rozširuje železnica až k úbočiam Sierra Nevady, niekedy až k hájom so sekvojovcami. Okrem toho medzičasom boli vybudované aj prístupové horské cesty, ktoré vedeli umožniť prístup aj do menej dostupných miest. Jedná sa o južné lokality v oblasti Converse Basin, neďaleko súčasného Sequoia National Park.
Svetlý okamih v oblasti ochrany týchto stromov prichádza o 2 roky neskôr v mestečku Fresno, kde sa odhlasuje zákon, ktorý v určených oblastiach zakazuje páliť, odkôrňovať píliť či inak poškodzovať stromy, ktoré sú viac ako 4,8m hrubé. Ako sa neskôr ukáže tento zákon bol myslený dobre, ale jeho vymáhanie bolo ťažko dosiahnuteľné. Pokuta za porušenie tohto zákona bola 300$, čo by dnes bolo 8000$. Je zaznamenaný prípad, kedy istý pán Vivian vôbec predtým, než začal píliť, najprv zaplatil pokutu a následne sa vybral do hôr vyrúbať obrovský sekvojovec.
V tomto období sa však pílenie veľkých stromov a lesov začína rozbiehať. John Muir veľký nadšenec a ochranca prírody, inak nazývaný aj otec národných parkov, si v roku 1875 poznačuje, že Heideho píly v hájoch búchajú a zavíjajú ako zlý duch. Keď spília sekvoju, rozbíja sa ako sklo a materiálna strata pre pílu mohla predstavovať 25-50% z jedného stromu.
Heideho píla sa primárne zameriavala na staré háje so sekvojovcami, čo za 4 roky pílenia prinieslo smrť stovkám týchto veľkých stromov. S príchodom parného gátra prichádza aj veľká rýchlosť oproti predchádzajúcim rokom v oblasti rezania surovej guľatiny.
Holoruby tejto oblasti dokonca priniesli aj pomenovanie a to Gig Stump, čo v doslovnom preklade znamená veľký peň. Za 6 rokov ťažby dokázali vyťažiť stovky sekvojovcov, po ktorých dodnes vidieť veľké trčiace pne zo zeme, ktoré môžu mať v priemere aj niekoľko metrov.
Úplne najväčšie stromy mali šťastie a boli z ťaženia vynechané, nakoľko námaha na spílenie takéhoto stromu nestála za to. Primárne sa drevorubači zameriavali na stromy, ktorých hrúbka predstavovala okolo 3 m. Tie sa po páde narezali, umiestnili na olejom natreté lyžiny, ktoré boli ťahané záprahom volov na určené gátre v miestnych hájoch.
Zmena legislatívy
K ťaženiu vo veľkom rozsahu však bránil nedostatok legislatívy, ktorá by to umožňovala. Americká verejnosť v tej dobe razila heslo "národ sa vie obohatiť vtedy, ak sa obohatia jednotlivci". To viedlo k prijatiu zákona Timber and Stone, ktorý umožňoval legálne získať plochy pre ťažiarske spoločnosti. Zákon však vágne obmedzoval plochu, ktorú môže jednotlivec získať na rozsah 65h pozemkov pričom cena za 1ha by bola na dnešný prepočet 30$. Medzeru v zákone však šikovne využili ťažiarske spoločnosti, ktoré v miestnych krčmách najímali robotníkov, aby sa vydali žiadať plochu, ktorú neskôr previedli na ťažiarsku spoločnosť.
Ťažiarska spoločnosť Smith and Moore
Vďaka tomu táto jediná spoločnosť získava plochu s rozlohou 103 KM2, čo je pre predstavu katastrálna veľkosť mesta Nitra aj s jej prímestskými časťami. Ťažiari ani sekundu neváhali a hneď sa púšťajú do stavby parných píl a výstavby priehrady, ktorá by vedela zásobovať vodou žľab, vďaka čomu by sa drevo spúšťalo dole až do údolia, kde by ho ďalej spracovali. Firma peniazmi nešetrila a zakúpila aj 36 tonovú lokomotívu, ktorú však museli v meste rozobrať a priviesť po častiach na vozoch ťahanými koňmi až do hôr. Pre lokomotívu bola vystavaná aj železnica dokonca priamo k háju Converse Basin, avšak v tej dobe práve prichádza ekonomická kríza, ktorá na 2 roky zastavuje práce vo výstavbe.
Narozdiel od stromov, krízu však neprežije ťažiarska spoločnosť Smith and moore a je odkúpená inou spoločnosťou, ktorá v roku 1897 zaháji historicky najväčšie ťaženie týchto mohutných stromov.
Spôsoby ťažby sekvojovcov mamutích
K slovu prichádzajú sekery a 6m dlhé píly, ktoré dokážu priviesť k zemi väčšinu stromov v oblasti pílenia. Sekery aj napriek mechanizácii majú stále hlavné slovo pri rúbaní, a to hlavne, keď sa musí vytvoriť obrovský zásek do kmeňa, ktorý slúži na usmernenie pádu stromu. Vznikajú dobové fotografie, kde do takéhoto záseku je schopný sa zmestiť človek sediaci na koni. Čas naďalej plynie a inovácie v oblasti pílenia naďalej prúdia do všetkých oblastí ťaženia. Volmi ťahané záprahy sa menia na parné navijáky, ktoré získajú prezývku železné osle.
Foto vľavo: Smerový zásek rúbaný ručne sekerami. Foto vpravo: Parný naviják
Dokonca sa objavujú aj prípady, kedy sa do častí narezaného stromu umiestňujú zväzky s dynamitom, ktorý veľké kusy rozstrelí na menšie časti.
Za 10 rokov miestne gátre spracujú takmer pol milióna (471tis) kubíkov dreva, pričom 21% (157 tis.) z tohto objemu tvorilo drevo zo sekvojovcov.
Foto vľavo: Navŕtavacie nástroje pre diery na dynamit. Foto vpravo: Rozstrelenie guľatiny
V oblastiach ťažby neboli len stromy čo chýbalo. Bol to aj toľko túžený zisk, kvôli ktorému sa všetky tieto veci diali. Veľké investície do parných strojov, železnice, vodné žľaby a veľké straty z dreva zo sekvojovcov priviedli ťažiarske spoločnosti k bankrotu. To však neodradilo iných od pokračovania v rúbaní a ničení okolitých lesov až do roku 1920. Jediné ziskové boli menšie píly, ktoré z prastarých sekvojovcov vyrábali stĺpy do plotov, kolíky do víníc alebo šindle na strechy.
Počas tohto obdobia vypílili aj doposiaľ najväčší sekvojovec, ktorý je dodnes považovaný za jeden z najväčších stromov, aký kedy rástol. Príbeh o tom, ako tento strom General Noble padol za obeť drevorubačom, si môžete prečítať po kliknutí na tento odkaz: General Noble, najväčšia vypílená mamutia sekvoja.
Foto: Vyrúbaný General Noble
Postupne dochádza k útlmu ťažby vďaka rôznym faktorom, ako bola nerentabilita ťažby, vznik národných parkov a aj začínajúci tlak verejnosti. Skaza však bola dokonaná… Za takmer 26 rokov ťaženia z druhého najväčšieho hája so sekvojovcami, zostala len hŕstka stromov ako nemí svedkovia toho čo sa udialo.
Zdroj
Tweed, William C. (2016). King Sequoia: The Tree that Inspired a Nation, Created Our National Park System, and Changed the Way We Think about Nature. Heyday. ISBN-13: 978-1597143516.