V najvyšších častiach korunách sekvojí sa skrýva celý ekosystém fauny a flóry, ktorý bol donedávna utajený pred okom človeka. Veľa z tohto tajomného a neprebádaného sveta bolo zničeného za posledných 100 rokov. Zachránili sa len 4% z pôvodnej rozlohy týchto lesov, kde boli vykonané zásadné objavy. Čo všetko by sa dalo nájsť v pôvodných rozlohách lesov, zostane už navždy stratené. Prečítajte si, čo sa podarilo objaviť, a zmeniť tým pohľad na život a fungovanie stromov, ktoré vedia žiť miléniá.
Foto: Marie Antoine 

Objav nového sveta

Dlho sa verilo, že v korunách sekvojí sa nič nenachádza okrem konárov a vtáčích hniezd. Odborná verejnosť doslova nazývala tento priestor “Sekvojová púšť” (Redwood desert). Všetko sa zmenilo v 90. rokoch minulého storočia, keď sa mladý študent Stephen C. Sillett rozhodol vyliezť do koruny sekvoje. To, čo naňho čakalo, by vyrazilo dych každému biológovi. Pre ľudské oko nepoznaný priestor skrýval nespočetné množstvo doteraz nepoznaných organizmov, ako z radov fauny aj flóry. Podarilo sa objaviť planktón žijúci na stromoch, stromové salamandry, biodiverzitu v papraďových spoločenstvách a epiphytoch.

360° video v 60 m výške v korune sekvoji. Video začína od 40. sekundy. 
Pozrite sa bližšie na ekosystém, ktorý sa vyvíja na 1000 rokov starej vetve.

Ekosystém v korune

Vrchná časť sekvojí často počas dlhého života utrpí poškodenie, čo vedie k rozkonáreniu a k tvorbe nových častí od pôvodného kmeňa. Tieto nové mohutné konárové súčasti kmeňa vytvárajú priestor, v ktorom sa vie nahromadiť veľké množstvo organického materiálu. Jedná sa o popadané ihličie, ktoré spolu so zmesou vtáčieho trusu vytvoria pôdu s dostatkom živín desiatky metrov nad zemou. Táto organická hmota môže byť častokrát až 1 m hrubá, čo umožňuje zakorenenie iných druhov rastlín a stromov na samotnom strome. Bežným javom je pokrytie konárov rozsiahlou vrstvou papraďovitých baldachýnov, ktoré dokážu na jednom strome vážiť aj 800 kg v suchom stave a pri daždi zadržať až 8000 l vody.

Foto: JOURNAL ARTICLE Epiphyte Communities on Redwood (Sequoia sempervirens) in Northwestern California

Epiphyty

Sú organizmy, ktoré žijú na rastline. Názov pochádza z gréckych slov (Epi -na) (Phyt-rastlina). Vedecké skúmanie odhalilo, že takto na sekvojách vždyzelených dokáže rásť až 282 druhov organizmov, pričom 183 druhov sú lišajníky, 50 druhov machorasty a 49 druhov cievnaté rastliny. Jeden strom dokáže v rôznej kombinácii obsahovať až 100 ďalších druhov organizmov. Všetky tieto iné životy sa na strome začínajú vyskytovať od výšky 50 m.

Najviac biodiverzity dokáže vzniknúť na strome, ktorý utrpel poškodenie a opätovne sa rozkonári. Hrúbka týchto konárov môže dosahovať viac ako  1 m a výšku aj 40 m. V najvyšších častiach stromu nájdeme iné druhy stromov a kríkov, ktoré korenia do pôdy, ktorá vznikla z opadaného ihličia. Sú to napr. Duglaska tisolistá, Smrek sitka, Jedľovec rôznolistý alebo čučoriedky či rododendróny. 
Takto najvyššie nájdený strom v korune sekvoje bol Vavrín kalifornský, ktorý korenil na strome vo výške 98,3 m. 

Živočíchy na sekvojách 

Vďaka tomu, že títo lesní velikáni rastú tisíce rokov a dokážu vytvoriť priestor na nový život, začali sa tu objavovať organizmy žijúce prevažne v korunách týchto stromov. Medzi najznámejšieho živočícha, ktorý žije v sekvojových výšinách je napr. Mlok túlavý.

360° video z koruny sekvoji, kde výskumníci odhaľujú pôdu, na ktorej žijú mloky.

Mlok túlavý (Aneides vagrans) je druh obojživelníka, ktorý dokáže prežiť len v korunách stromu. Primárne sa vyskytuje na sekvojách vždyzelených, kde dokáže prežiť celý svoj život na jednom strome. Živí sa malým hmyzom alebo morskými kôrovcami (harpacticoid copepods). Keďže sa sekvojové pásmo nachádza v pásmach s vysokými zrážkami, je jeho okolie neustále vlhké, z ktorého získava vlhkosť, aby prežil. Vyskytuje sa v dutinách stromu alebo v hustých papraďových a machových porastoch, ktoré sú na strome. V prípade, že spadne na zem a nedokáže sa už dostať na strom, s vysokou pravdepodobnosťou zomrie.

Planktón v pôde

Dodnes nie je presne známe, akým spôsobom sa dokážu vyskytovať kôrovce vo vzniknutých pôdach na sekvojách. Najčastejším zástupcom kôrovca je (harpacticoid copepods). Je to druh planktónu, ktorý sa nachádza v blízkosti pobreží a živia sa ním napr. veľryby.

Endemický druh mravcov

V roku 2006 počas výstupu na najvyšší strom sveta Hyperion, vedecká pracovníčka Marie Antonie zahliadla malé žltohnedé mravce, ktoré podľa určenia nezapadali do žiadneho zo známych druhov. Na žiadnom inom strome sa tento druh mravcov už viackrát nevyskytol. Má sa za to, že sa jedná o druh mravca, ktorý žije len na jednom konkrétnom strome. Dá sa pripustiť, že vďaka tisícročným horizontom života týchto stromov, môže vzniknúť život pre jeden konkrétny druh organizmu na konkrétnom strome.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom ako prebieha výskum a výstup do sekvojí odporúčame nasledovné video.

Zdroje:

• https://www.jstor.org/stable/20110873
• https://www.nytimes.com/2016/04/19/
  science/in-towering-redwoods-an-abundance-of-tiny-unseen-life.html
• https://www.savetheredwoods.org/grant/
  what-is-growing-in-the-canopies-of-the-tallest-trees-in-the-world/
• https://www.youtube.com/watch?v=WYRqN1F_DxI&t=64s
• https://www.youtube.com/watch?v=av3AZW2LAwA
• https://fatehbaz.tumblr.com/post/
  188909215309/tree-dwelling-crustaceans-arboreal-salamanders