Titáni lesnej ríše
Objav: Prvá známa písomná zmienka o sekvojovcoch mamutích (Sequoiadendron giganteum) v Kalifornii bola v roku 1833 po výprave lovcov. Zistilo sa to v denníku prieskumníka JK Leonarda; odkaz priamo nespomína žiadnu lokalitu, ale jeho cesta ho viedla cez Calaveras Grove. Tento objav nebol zverejnený. V roku 1850 John M. Wooster vyrezal svoje iniciály v kôre stromu v háji Calaveras, ale neprebehlo žiadne zverejnenie.
Prvé isté a široko zdokumentované pozorovanie sekvojovcov mamutích sa uskutočnilo na jar v roku 1852. Lovec, ktorý prenasledoval medveďa v pohorí Sierra Nevada, vstúpil do lesov, ktoré sa v štátnom parku Calaveras v súčasnosti nazývajú "Severný háj". Lovec, Augustus T. Dowd, nemohol uveriť jeho vlastným očiam. Keď prišiel do neďalekého banského tábora, nikto mu nechcel veriť, kým neuvideli sami obrovské stromy, ktoré získali okamžitú popularitu a stali sa všeobecne známe verejnosti.
Indiáni tieto stromy poznali už celé tisícročia a chovali k nim patričnú úctu. Dokonca prišli na spôsob, ako im pomôcť v ich reprodukcii (Sekvojovce a oheň). Domorodé pomenovanie pre tieto stromy bolo "wah-wo-nah", čo znamenalo "veľký strom". Indiánske kmene, ktoré žili pozdĺž rieky Tule, nazývali strom Toos-pung-ish, Hea-mi-withic .
Sekvojovec, ktorý prvýkrát videl Augustus T. Dowd, bol pomenovaný "Strom objavov". Po mnohých storočiach strom, ktorý odolal búrkam a lesným požiarom, sa v roku 1852 stretol so západným človekom a o rok neskôr bol strom vyrúbaný...
Ťaženie sekvojovcov
Prvé pokusy o vytínanie sekvojovcov sa vyznačovali vysokou časovou náročnosťou. Zotnúť 1300 rokov starý strom trvalo piatim mužom takmer jeden mesiac. Výnos zo sekvojového dreva bol minimálny, a to z dôvodu nízkej kvality dreva. Pri páde sa strom často rozlámal na kúsky. Drevorubači sa tomu snažili čo najviac vyhnúť tým, že kopali hlboké jarky a plnili ich konármi, aby pád stlmili.
Mäkké a krehké drevo sa hlavne používalo na výrobu malých stĺpov určených pre použitie vo viniciach a nie ako stavebný materiál, pretože bolo príliš mäkké.
Sekvoje vždyzelené
Objav: Sekvoje vždyzelené (Sequoia sempervirens) boli objavené už pri prvom osídlovaní Kalifornie španielskými osadníkmi. Nakoľko je ich výskyt na západnom pobreží prirodzený, bolo ľahké preniknúť do ich lesov, s čím priamo súvisí ich začiatok výrubov.
Zlatá horúčka v 19. stor. priviedla tisícky nových osadníkov, ktorí prirodzene začali spotrebovávať veľké množstvo dreva. To sa samozrejme prejavilo aj na spôsobe ťaženia sekvojových pralesov.
Tlak na ťažbu a drancovanie sa každoročne zvyšoval. Bolo to spôsobené aj tým, že drevo zo sekvoje je veľmi kvalitný stavebný materiál.
Vlastnosti dreva: Rezivo zo sekvojového dreva je odolné voči ohňu a nepotrebuje žiadne chemické prísady na ochranu pred ohňom, hnilobou alebo škodcami. Prírodné triesloviny, ktoré dávajú sekvojovému drevu jeho charakteristickú farbu, mu zároveň dodávajú prirodzenú odolnosť voči hmyzu, hnilobe a ohňu. Zvlášť cenenou vlastnosťou tohto reziva je rozmerová stabilita.
Zákon na výstavbu: V štáte Kalifornia existovala právna norma, ktorá dovolovala stavbu základov pre domy len z dreva zo sekvoje. Tlak na ťažbu bol tak vysoký, že medzi rokmi 1850-1960 bolo vyťažených 94% všetkých pôvodných sekvojových lesov.
Sadenice týchto výnimočných stromov nájdete v ponuke nášho e-shopu.
Zdroje:
Tweed, William C. (2016). King Sequoia: The Tree that Inspired a Nation, Created Our National Park System, and Changed the Way We Think about Nature. Heyday. ISBN-13: 978-1597143516.
- https://www.monumentaltrees.com/en/trees/giantsequoia/history/